gusto-flora

<Späť<

Rod Stenocactus je od začiatku svojho vzniku sprevádzaný veľkými zmätkami v názvosloví. Nielenže nie je doteraz úplne jasné, či sa celý rod má volať Stenocactus alebo Echinofossulocacctus (je to starší názov v literatúre a hlavne medzi pestovateľmi veľmi často používaný), ale odborníci sa nevedia dohodnúť ani na názvoch jednotlivých druhov. Zašlo to až tak ďaleko, že niektorí uvádzajú, že do tohto rodu patrí niekoľko desiatok druhov kaktusov a iní uznávajú len 4 až 5 platných druhov. A pritom všetci popisujú tie isté rastliny!

Ešte šťastie, že týmto krásnym rastlinám sú tieto ľuďmi vytvárané zmätky úplne ľahostajné. Aj kvôli tomuto chaosu v názvosloví nemajú Vami zakúpené rastliny určené druhové meno a sú brané ako hybridy rodu Stenocactus.
Ale to ešte nie je všetko. Tieto kaktusy "klamú telom". Asi prvé tri roky od výsevu by ste ich vôbec nespoznali. Svojim vzhľadom sa totiž vôbec nepodobajú dospelým rastlinám, pretože nemajú pre nich také typické,úzke a zvlnené rebrá. Oni totižto nemajú rebrá vôbec. Tie sa im začnú tvoriť až vo vyššom veku. Takisto zo začiatku majú jemné husté otŕnenie a mohutné šabľovité tŕne im začnú vyrastať až v dospelosti.

obr.4 - v popredí kvitnúce Stenocactusy na výstave v Arboréte Mlyňany

Stenocactusy pochádzajú z Mexika, kde žijú na trávnatých svahoch a planinách. Vyznačujú sa veľkým počtom lamelovito tenkých a často zvlnených rebier. U niektorých druhov ich môže byť aj viac ako 100, čo je rekord v ríši kaktusov. Podľa nich dostal aj celý rod meno: stenos je z gréčtiny a znamená úzky.
Typické pre ne sú aj kvety, ktoré sú najčastejšie v rôznych odtieňoch fialovej a ružovej s typickým stredovým tmavším pruhom. Táto pekná okrasa sa na Stenocactusoch objavuje skoro na jar.
Najväčšou ozdobou týchto rastlín sú ale veľmi zaujímavé tŕne. Často sú sploštené, mimoriadne široké a pripomínajú meče. Na rebrách vyrastajú v pomerne riedkom spone, čo ešte zvýrazňuje ich krásu. Dĺžkou, tvarom a usporiadaním sú také rôznorodé, že si určite každý vyberie medzi nimi podľa svojho gusta.


Pestovanie
Sú to pomerne nenáročné rastliny. Ich pôvod z Mexika naznačuje, že v lete potrebujú maximum slnka a tepla. V tomto období (asi od marca do polovičky októbra) ich polievajte nárazovo, asi raz za 1-2 týždne. V strede leta, v čase tropických horúčav, na niekoľko týždňov, môžete zálievku úplne vynechať. Rastliny to majú radi lebo si trošku oddýchnu. O to viac vám porastú začiatkom septembra, keď sa obyčajne horúčavy truchu zmiernia a pre kaktusy nastáva jesenné obdobie rastu. Kým na jar rastliny intenzívne rastú a kvitnú, na jeseň vyháňajú nádherné, mohutné tŕne.
Zeminu potrebujú dostatočne priepustnú. Preto kvalitnú kyprú zeminu zmiešajte s tretinou hrubozrnného riečneho piesku a môžete pridať aj trochu dobrej rašeliny. Presádzať ich stačí raz za 2 - 3 roky.
V zime ani kvapku vody! Je to nielen úplne zbytočné, ale aj nebezpečné. Rastlina by Vám mohla zhniť alebo by začala rásť a pre nedostatok svetla by sa vytiahla a zdeformovala. Teploty okolo 10 oC sú ideálne, ale ani pokles k nule im nevadí. Ak nemáte inú možnosť a musíte ich zimovať v byte - no, nie je to pre ne ideálne, ale prežijú a budú s nich tiež krásne rastliny. Možno vám budú menej ochotne kvitnúť.
Svojou veľkosťou patria Stenocactusy medzi menšie kaktusy. Ich nevšedná krása tŕňov a vlniacich sa rebier ich však zaraďuje medzi kaktusy najelegantnejšie.

Drobná (možno aj dobrá) rada: Ak potrebujete ísť na dovolenku - žiadny problém. S polievaním si nemusíte robiť žiadne starosti. Títo milovníci Slnka sú zvyknutí na extrémne mexické horúčavy a častý nedostatok vody. Ak sú vaše rastliny zdravé, ani 1/2 roka bez zálievky ich nedokáže zničiť! Mám to overené :-)
1/11 JA