gusto-flora

<Späť<

Echinopsis chamaecereus

Cereusy sú väčšinou veľké až obrovské, stĺpovité kaktusy. Kým rastie tento náš kaktus vzpriamene, tak skutočne vyzerá ako nejaký miniatúrny cereus čo sa botanici aj snažili vyjadriť v jeho názve. Chamaecereus znamená malý, nepatrný cereus (predpona chamae = malý, zakrpatený).
Je to vysokohorský druh pochádzajúci z Argentíny a Bolívii kde v miestnych Andách sa šplhá až do úctyhodných výšok 4000 m.n.m..
Odborníci stále nevedia, kde majú tento kaktus zaradiť. Pôvodne sa dlhé roky volal Chamaecereus silvestrii a pod týmto názvom ho nájdete aj v literatúre. Keďže má príbuzné znaky s rodom Echinopsis, tak ho v r. 1983 šupli do tohto rodu. Lenže má príbuzné znaky aj s rodom Lobivia, tak ho pre zmenu zase niektorí iní odborníci zaradili do tohto rodu a pomenovali ho Lobivia silvestrii. Tak teda teraz naozaj neviem, kto sa má v tých zmätkoch vyznať. Našťastie tomuto zaujímavému kaktusu je to jedno a po pravde povedané - mne tiež. Moje rastliny sa tak stále ešte volajú Chamaecereus silvestrii. Možno je to len zo zvyku a možno len čakám, čo sa z tých zmätkov definitívne vyvinie a až potom si prepíšem jeho menovku.

obr.2 - vľavo pôvodný Ch. silvestrii, vpravo Ch. "Ruber", (farby sú oproti skutočnosti ale trošku skreslené)
obr.3 - mladé rastliny s bielym, červenofialovým a žltým kvetom
obr.5 - dvojfarebná zaujímavosť, možno hybrid "Unikum"
obr.6 - tento sneh skorej jari sa v priebehu 2 dní ruzpustil a nespôsobil žiadnu škodu

Je to pomerne uniformný druh čo znamená, že všetci jeho príbuzní sú si veľmi podobní čo sa týka veľkosti, dĺžky tŕňov aj farebnosti kvetov. Lenže! Už kaktusárska legenda - A. V. Frič (1882- 1944) - začal tieto kaktusy vo veľkom krížiť s Lobíviami a Echinopsismi, čím vypestoval množstvo kultivarov, ktoré boli veľmi populárne a pod názvom "Fričove Pragochamaecereusy" sa úspešne šírili po svete. A pretože sa aj neskorší šľachtitelia zameriavali predovšetkým na nové farby kvetov, môžeme sa teraz stretnúť s chamaecereusom ktorý vám zakvitne na čisto bielo, žlto, fialovo, oranžovo a čo ja viem ešte ako. Dokonca som na internete našiel aj dvojfarebné kvety (viď obr. č.5) - no nie sú úžasné? Aj keď som po takýchto rastlinách dosť intenzívne pátral, stále ich nemám, z čoho som dosť smutný. Už základný druh má krásne tehlovočervené kvety a keď vám zakvitne celá rôznofarebná skupinka kultivarov, tak skutočne je to potecha nielen pre oko, ale aj pre dušu každého pestovateľa.

Pestovanie
Pochádza z vysokých hôr, čo nám jasne naznačuje, čo má tento kaktus rád.

Substrát. Bežná kaktusová zmäs piesku a dobrej záhradnej zeminy. A môžte to ešte vylepšiť agroperlitom a rašelinou.

Slnko. Dostatok svetla a čerstvého vzduchu. Žiadne horúce skleníky zo stojatým vzduchom. Na množstvo slnka reaguje dosť citlivo - ak jeho zelená farba dostáva dlhodobo silnejší nádych do fialova, tak má priameho slnka prebytok. Ťažkú hlavu si z toho robiť veľmi nemusíte, len vám bude rásť pomalšie a bude hustejší.

Teplo. Aj keď je to kaktus, žiadne veľké horúčavy. Chladné noci (tak 5-10oC) a 20-25 oC cez deň - tak to sa mu v lete asi páči zo všetkého najviac. Ak je dobre pripravený, v zime vydrží aj značný mráz.

Voda. Ak práve rastie, tak znesie pomerne dosť vody. Nezabúdajte ale na to, že je to kaktus a predsa len by nemal mať stále vlhkú pôdu. Veľmi dobre znáša letnenie, keď ho od jari do jesene vynesiete na záhradu, alebo balkón. Čerstvý vzduch, ranná rosa a nočné ochladenie vzduchu mu evidentne robia dobre. Vtedy je v dobrej fyzickej kondícii a nevadia mu ani dlhotrvajúce dažde. Počas dlhšie trvajúceho sucha ho môžete občas poriadne zaliať, ale keď pôjdete na dovolenku a počas niekoľko týždňov ho nik nepoleje, tiež sa nič nestane.

Zima. Vysokohorský kaktus sa riadi jednoduchým pravidlom: v zime má byť zima. Teploty 0 až 10 oC sú asi ideálne. Slabý mráz mu tiež neškodí. V literatúre sa často uvádza, že vydrží mrazy až do - 20 oC. To neviem posúdiť, ale desať stupňové mrazy zatiaľ prežil u mňa bez problémov. To samozrejme len vtedy keď je na príchod zimy pripravený - dostatočne v predstihu ho treba prestať polievať aby sa zbavil vody a jeho telo zvädlo. A zimovať úplne na sucho! Vtedy mu neuškodí ani neskorý jarný mráz so snehom (viď obr.6). Čiže nevykurovaná garáž, chladná pivnica, veranda alebo schodisko môžu byť tie ideálne priestory na zimovanie. Ja som ho v byte nikdy nepestoval, ale priatelia, čo ho tak pestovali tvrdia, že to ide tiež bez problémov. Len potom menej kvitne.

Pred časom to bol veľmi obľúbený kaktus aj medzi nekaktusármi. Na dedinských dvoroch nebolo žiadnou zvláštnosťou vidieť tento skromný kaktus obsypaný záhaľou červených kvetov. Časy sa ale zmenili a na tento kaktus sa nejako zabudlo. V súčasnosti sa znovu vracia na kaktusárske výslnie a svojou nesmiernou skromnosťou, krásnymi kvetmi a zaujímavým, trsovitým rastom s prevísajúcimi článkami cez okraj kvetináča si dobíja srdcia milovníkov rastlín.

Niektoré známejšie (hlavne medzi obchodníkmi) názvy kultivarov:
Chamaecereus "Fire Chief" - jasno červené kvety
Ch. "Yellov Flame" - žlté kvety
Ch. "Violet" - fialové kvety
Ch. "Ruber" - červenofialové
Ch. "Weiss" - biele
Ch. "Charme" - žltooranžové
Ch. "Zeegel" - svetločervené
Ch. "Unikum" - viacfarebné


Drobná (a možno aj dobrá) rada: Aj keď má rád dostatok svetla, jemné zatienenie cez letný obedňajší úpek mu urobí veľmi dobre. V miernom obedňajšom tieni sa cíti ako ryba vo vode. Prírastky má omnoho väčšie a pomerne rýchlo vytvorí hustý trs článkov, ktoré časom začnú prevísať cez kvetináč. A ak Vám na jar takýto trs zakvitne, pôsobí to veľmi dekoratívne. Tento nenápadný a skromný skvost vysokých Andských hôr sa prebúdza zo zimného spánku skôr ako iné kaktusy a aby sa vám nezačal vyťahovať za svetlom, nezabudnite ho veľmi skoro (často už vo februári) premiestniť na letné stanovisko.

3/12 JA