gusto-flora

<Späť<

Túto tému začnem trošku zoširoka. Z hľadiska existencie súčasného života je fotosyntéza (z gréc. fós = svetlo, synthesis = viazanie) najdôležitejší biochemický proces na Zemi. Bez neho by náš život neexistoval. Pri fotosyntéze sa v bunkách rastlín mení prijatá energia svetelného žiarenia na energiu chemickej väzby a vznikajú organické látky z anorganických. Poviem to jednoduchšie: energiu zo Slniečka dokážu rastliny zachytiť a premeniť na cukry a ešte pri tom vytvoria aj kyslík. Tieto cukry potom spásajú bylinožravce, ich potom "spásajú" mäsožravce (aj človek) a navyše všetky tieto "žravce " nevyhnutne potrebujú pre svoj život kyslík, ktorý vznikol tiež pri fotosyntéze.
Tento zázrak prebieha v zelených častiach rastliny, v ktorých sú prítomné fotosynteticky aktívne farbivá. Tých farbív je viacero druhov, najznámejšie sú 4 druhy chlorofylov (ktoré sú zelené), viaceré karotenoidy (žlté až oranžové) a antokyany (jasnočervené až bordovočierne). Najdôležitejší z farbív je chlorofyl, ktorý je zelený, pretože absorbuje modrú (vlnová dĺžka = 430-460 nm) a červenú časť (640-700 nm) svetelného spektra a zelené časti svetelného spektra odráža. Tým sa nám javí ako zelený a všetky fotosyntetizujúce rastliny vnímame ako zelené. Je zložený z vodíka, uhlíka, kyslíka, dusíka a horčíka. Pozoruhodné je, že až na centrálny atóm horčíka je štruktúra chlorofylu rovnaká ako štruktúra hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík v našej krvi. Preto asi, pri prijímaní chlorofylu, tento zvyšuje schopnosť nášho tela produkovať hemoglobín a v konečnom dôsledku má chlorofyl vplyv na regeneráciu nášho organizmu a spomalenie procesu strnutia.
Môže sa stať, že rastline chlorofyl chýba. Potom nebude zelená, ale bude sfarbená inými farbivami, ktoré sú za normálnych okolností prekryté zeleným chlorofylom.

obr.3 - ochotne kvitnú len tie tmavobordové
obr.4 - nájdu sa aj iné farby a tiež rôznofarebné
obr.5 - pôvodné, tmavobordové Gymnocalycium fridrichii

Medzi kaktusmi sa takéto farebné zvláštnosti tiež vyskytujú, pričom najväčšiu popularitu majú farebné mutanty druhu Gymnocalycium mihanovichii a G. friedrichii. Pôvodná farba týchto rastlín je tmavo zelená až takmer bordová. V Japonsku sa krátko po vojne podarilo vypestovať viaceré mutanty v rôznych odtieňoch žltej, ružovej, fialovej až takmer čiernej. Takéto farebné odchýlky sú mimoriadne populárne na celom svete, ale predovšetkým v samotnom Japonsku. Najúspešnejšie sú však sýtočervené rastliny označované " Hibotan" alebo aj " Rubra". Túto novinku Japonci vo veľkom namnožili a v krátkom čase ňou zaplavili celý svet. V posledných rokoch sa už dá kúpiť aj na Slovensku.
Nami predávané rastliny z veľkej časti pochádzajú z veľkopestiarní v Holandsku. My sme ich presadili a určitú dobu pestovali. Sú to preto rastliny už pomerne dobre aklimatizované.
Prečo sú všetky vrúblované? V prírode sa takéto farebné kaktusy čas od času sami objavujú, ale dlhodobo žiť nedokážu, pretože bez chlorofylu nemôžu rastliny existovať. Preto sú všetky farebné formy kaktusov navrúblované na iné kaktusy (v našom prípade zväčša na kaktus Hylocereus), ktoré toto farbivo majú a vyživujú ich. V skutočnosti si takto vlastne kupujete kaktusy dva.

Pestovanie.
Aj keď sú to pravé kaktusy, potrebujú trocha inú starostlivosť ako väčšina ich príbuzných. Pre nás je dôležité, na aký podpník je farebný kaktus navrúblovaný, pretože hlavne tomu musíme prispôsobiť našu starostlivosť.

Svetlo.
Aj keď potrebujú veľa svetla, neznášajú prudké obedňajšie Slnko. Treba ich umiestniť tak aby boli pred ním mierne chránené.

Voda.
Tieto kaktusy môžete polievať trošku viacej ako sme pri iných kaktusoch zvyknutí. V čase vegetácie majú radi pravidelnú zálievku, asi tak 1-2 krát za týždeň. Napriek tomu netreba zabúdať, že sú to kaktusy a trvalé vlhko im škodí. Medzi zálievkami je dobré nechať zeminu preschnúť. Samozrejme, že niekoľko týždňové vynechanie zálievky znesú bez problémov, ale ak podpník (spodný kaktus) stratí veľa vody, niekedy sa nedokáže už znova napiť a rastlina hynie.

Zima.
Sú to rastliny teplomilné a preto im v zime zabezpečíme teplotu okolo 10-15 oC bez polievania. Aj slabý mráz ich môže zničiť. Pomerne dobre znášajú aj izbové teploty. V tomto prípade je ich dobre občas poliať. S vodou ale opatrne, aby nezačali rásť, alebo naopak nezhnili.
S kvetmi je u týchto rastlín problém a obyčajne nekvitnú vôbec, alebo len veľmi zriedka.
Čo týmto rastlinám príroda nadelila na farbe, to im ubrala na dĺžke života. Aj keď som už videl pekné a zdravé asi 7 ročné farebné kaktusy, obyčajne ich treba po pár rokoch pestovania zmladiť a prevrúblovať na novú podložku.
Napriek tomu sú tieto kaktusy mimoriadne atraktívne a ich rôzne farebné variácie sa dajú zbierať do série podobne ako napr. známky. Svojou exotickou farebnosťou dokážu oživiť každé okno s rastlinami.

Drobná (možno aj dobrá) rada: Aj keď tieto farebné kaktusy nezvyknú kvitnúť, tie tmavo bordové, skoro až čokoládové nádhery (viď obr.) kvitnú veľmi ochotne a opakovane celé leto. Navyše majú krásne oranžové kvety a k tomu ešte plnokveté! Niekedy mám až dojem, že to ani nie sú farebné mutácie, ale pôvodné kaktusy. Tiež majú radi viacej svetla ako ich farební príbuzní.

2/11 JA