gusto-flora

<Späť<

Rod Echinocactus zahŕňa v súčasnosti asi 6 druhov mimoriadne elegantných a veľkých kaktusov. Ešte koncom 19. storočia skoro všetky guľovité kaktusy s rebrami, ktoré kvitli na temene, boli zaradené do tohto veľkorodu. S odstupom času bola ale väčšina z nich preradená do iných, novo vzniknutých rodov a z tohto veľkorodu sa stal minirod s maxikaktusmi.
Tento kaktus je v obrovských množstvách každoročne predávaný po celom svete. Už niekoľko desiatok rokov je považovaný za jeden z najdekoratívnejších kaktusov a jeho popis alebo fotografia je prakticky v každej novej knihe o kaktusoch.
Táto veľká guľa každého zaujme takmer dokonalou symetriou. Ale len v dokonalom tvare asi nespočíva mimoriadna oblúbenosť "grusoňáka", pretože podobný tvar má mnoho kaktusov. Možno je to ale kombinácia dokonalej gule a zlatistého obalu z tŕňov, ktorá ho už skoro 100 rokov predurčuje na komerčne veľmi úspešnú rastlinu.
Echinocactus grusonii pochádza zo stredného Mexika a patrí medzi veľmi veľké kaktusy. Dosahuje výšku až 1 m a šírku 60 až 100 cm.. Telo má pravidelný, guľovitý tvar a možno preto sa v literatúre často používa aj názov "svokrina taburetka". Má 30 a viac ostrých rebier. Trvá asi 50 rokov, kým kaktus dospeje a začne kvitnúť. Našťastie neobyčajná krása tejto žltej gule bohato vyváži smutnú skutočnosť, že kvetov sa asi nedočkáte. Aj tých niekoľko vzácnych exemplárov, čo na Slovensku zakvitli, boli najčastejšie dovezené ako väčšie rastliny a u nás ich nadšenci kaktusov dopestovali do kvetuschopnej velkosti. Ja poznám ale jeden grusoňák, ktorý môj kamarát vypestoval zo semiačka a teraz mu každý rok pravidelne kvitne! Pretože semená sú klíčivé, tak ich vysievam a možno že aj váš grusoňáčik pochádza z tejto rastliny. Sú to vzácne semenáče, pretože sa všeobecne viac cenia rastliny vypestované z materských rastlín, ktoré rástli už u nás a sú lepšie aklimatizované na naše podmienky. Pre pestovanie bývajú totižto vhodnejšie, ako veľké rastliny dovezené z krajín s iným podnebím.

obr.1,2 - na Slovensku vypestovaný grusoňák s množstvom uschnutých kvetov, jeho velkosť si lepšie uvedomíte, keď ho na druhom obr. porovnáte s "kvetináčom"
obr. 3-6 - grusoňáky nemôžu chýbať na žiadnej výstave
obr.5 - skutočné "svokrine taburetky"
obr.6 - v popredí v strede je bielotrnná forma, v popredí vpravo je klasický žltotŕnny
obr.7 - aj na Stojárskom veltrhu môže skupinka grusoňákov vyňikajúco ozdobiť vystavované exponáty (grusoňáčky sú vpravo v predu)

Názov Echinocactus grusonii dal tomuto kaktusu Heinrich Hildmann v roku 1891 na počesť Hermana Grusona - významného pestovateľa kaktusov. V tej dobe jeho zbierka patrila k najväčším a najzaujímavejším nielen v Nemecku, ale aj vo svete. H. Gruson sa narodil v r. 1821 v Magdeburgu. Začal pracovať ako strojník, ale neskôr vyštudoval prírodné vedy a filozofiu na univerzite v Berlíne. Časom začal podnikať a finančne si tak polepšil, že sa mohol venovať aj svojím skleníkom, kde sústredil zbierku tropickej vegetácie. Kaktusom sa ale ešte stále nevenoval a v skleníkoch - preplnených skvostami tropickej vegetácie - sa v rohu krčili len dva kaktusy: polovyschnuté Echinopsis eyriesii. Keď mal Gruson už viac ako 60 rokov zamestnal nového vrchného záhradníka, výborného znalca A. Mathssona. Ten sa začal o tieto dva kaktusy starať, až mu zakvitli krásnymi kvetmi. Gruson bol nimi taký očarený, že aj napriek pomerne vysokému veku sa začal intenzívne venovať ich pestovaniu. Ako sa sám priznal, o kaktusoch sa mu začalo aj snívať. Po svojej smrti odkázal Gruson skleníky mestu Magdeburg, kde vraj aj po niekoľkých desaťročiach dominoval medzii množstvom obrovských kaktusov metrákový guľovitý Echinocactus, pomenovaný po svojom bývalom majiteľovi.

Pestovanie.

Substrát má rád priepustný - je dobré do neho primiešať až 1/3 piesku a mal by mať neutrálnu až mierne kyslú reakciu. Slnka nemá nikdy dosť - to znamená plné osvetlenie, najlepšie v skleníku alebo na balkóne a maximum tepla. Počas leta znesie aj pomerne výdatnú zálievku, ktorú treba občas prerušiť dvoj a viac týždňovým obdobím sucha. Ak neviete či ho máte poliať alebo nie, vždy sa rozhodnite pre druhú možnosť. Tieto rastliny bez problémov znesú aj dlhé obdobie sucha, ale pri jednom nesprávnom poliatí ohrozujete ich život. Presádzať ho stačí raz za 3-4 roky, keď sa v kvetináči už naozaj dosť tlačí.
Prípadné väčšie ochladenie by malo zastihnúť rastlinu vždy suchú.
Zima.
V zime jej najviac vyhovujú teploty okolo 10 oC. Krátkodobý pokles teploty k nule rastliny znášajú bez ujmy na zdraví. Samozrejme, že len v prípade, ak je rastlina prezimovaná v úplnom suchu. Každým, aj najmenším poliatím tejto rastliny v zime riskujete , že Vám zhnije. Netreba sa báť, že Vám rastliny vyschnú. Napriek niekoľkomesačnému suchu sa rastliny prakticky objemovo ani tvarovo nemenia. Polievať ich začnite až niekedy v máji, keď sa už dostatočne oteplilo. Aj napriek tomu, že E. grusonii najlepšie prezimuje v chlade, väčšiu rastlinu môžete cez zimu umiestniť aj v teplej miestnosti napr. na stole v obývačke (aj pomerne ďaleko od okna), kde vydrží až do jari bez väčších príznakov vyschnutia. Samozrejme ju nesmiete vôbec polievať, ba aj do bytu ju musíte už preniesť úplne suchú. Takto pestovaná rastlina predstavuje prekrásnu, živú dekoráciu v byte. Na jar ju musíte vyložiť von a dopriať jej čo najviac slnka a čerstvého vzduchu, aby načerpala dostatok síl. Pri takomto tmavom zimovaní dávajte ale dobrý pozor na skoré jarné slniečko, ktoré by rastlinu mohlo popáliť.
Ak je Vaša rastlina už dosť stará a s kaktusmi nemáte skúsenosti, môžete pestovať E. grusonii tzv. na istotu. Čiže ak má Vaša rastlina viac ako 5 až 7 cm v priemere, môžete ju dôkladne poliať len 5 až 10 krát počas leta a začiatkom jesene. Rastlina bude síce rásť veľmi pomaly, ale si bude zachovávať kompaktný tvar a čo je hlavné, nevyhynie Vám.

Tento krásny kaktus z Mexika má výbornú vlastnosť (ktorá ale vôbec neplatí pre všetky kaktusy) - čím je väčší a starší, tým je krajší.

Oplatí sa pozrieť:
1. fotografie rôznych foriem grusoňákov

Drobná (možno aj dobrá) rada: Aj keď sú grusoňáky velmi tvarovo stabilné a nevykazujú žiadne veľké odchýlky v tvare a dĺžke otŕnenia, predsa len existujú vzácne výnimky:
1.E. grusonii v. alba - je úplne rovnaký ako typová rastlina, len tŕne má biele (obr.6).
2.E. grusonii v. brevispinus - beztŕnna forma grusoňáku.
3.E. grusonii cristatus - kristátna forma
4.E. grusonii curvispinus - so zahnutými tŕňmi
5.E. grusonii intermedius - s krátkymi tŕňmi, bez stredového tŕňa
6.E. grusonii setispinus - tenké, ihličkovité tŕne
7.E. grusonii monstruosus - monstrózna, bizardná forma
Čiže aj takýto uniformný kaktus môžete zbierať do série ako známky.

2/11 JA