gusto-flora

<Späť<

Tento rod patriaci do čeľade Portulacaceae obsahuje len 2 druhy. Pochádza z južnej Afriky, kde je to pomerne bežný krík. Listy sú protistojné, bezstopkaté, obráteno vajcovité, dlhé do 1,5 cm. Na lícnej strane skoro rovné, na rube vypuklé, svetlozelené, lesklé. Kvety sú ružové, drobné a nenápadné. Na slnku sa pokožka mladých výhonkov sfarbuje do červenohneda.
Túto rastlinu si v súčasnosti veľmi cenia hlavne bonsajisti. Ako sa uvádza v literatúre, je táto rastlina "bezkonkurenčná jednotka" pri nácviku tvarovania bonsajov aj pre úplných začiatočníkov. Na druhej strane, skúsený pestovateľ za krátky čas dokáže z nej vyčariť skutočne pekné bonsaje. Je to tým, že Portulakária africká má niekoľko pozoruhodných vlastností, ktoré ju priamo predurčujú, aby sa stala "experimentátorskou" rastlinou bonsajistov. Predovšetkým je to jej mimoriadna odolnosť voči nepriaznivým podmienkam - prežije aj značné prechmaty pri jej pestovaní. Znesie skoro úplne všetko okrem nedostatku svetla a prebytku vlhkosti. Potom je to jej akurátna veľkosť listov - netreba ich pracne zmenšovať a prispôsobovať k veľkosti rastliny. Jej bohaté a ľahké odnožovanie - prakticky za každým zaštipnutím sa rastlina rozkonáruje. Rýchle hrubnutie kmienka - za niekoľko rokov môžete vypestovať rastlinu znázorňujúcu 30-ročný strom. Netypické, skoro kolmé postavenie bočných výhonkov - rastlina tak skoro dostáva vzhľad starého stromu. V prípade, že nemáte záujem o bonsaje, môžete ju upravovať do gule, pyramídy, prípadne iného tvaru. Tu sa skutočne fantázii medze nekladú.
V neposlednom rade je to aj jej možnosť celoročného pestovania v byte - nemusíte čakať celú zimu na nové prebudenie sa rastliny ako je to u väčšiny bonsajov. Existuje aj veľmi zaujímavá a zriedkavá previsnutá forma pendula. Môže sa nechať voľne rásť pričom vznikne hustý kríček s výhonkami rastúcimi len smerom nadol akoby to bol nejaký vodopád, alebo sa z nej môže vytvarovať zaujímavý bonsai v tvare previsnutej smútočnej vrby.

obr.3 a obr.4 - pekné bonsaje odfotené na Gardenii 2003
obr.5 - volne rastúca previsnutá forma

Rastlina ale predsa len nie je dokonalá - staršie výhonky sú krehké, pri tvarovaní sa ľahko lámu a preto sa dajú len ťažko tvarovať ohýbaním. Preto základnou a najdôležitejšou možnosťou tvarovania zostáva zaštipovanie a rez.
Najlepšie je vypestovať hlavný kmeň a keď je už dostatočne hrubý, zrezať ho vo výške prvého budúceho rozvetvenia. Tento hlavný kmeň je potrebné udržovať bez bočných vetiev a prípadné výhonky včas odstraňovať. Prvé základné vetvy skráťte na 3 až 5 párov listov. Ďalšie konáriky pravidelne zaštipujte tak, aby sa vytvoril vami požadovaný tvar koruny. Táto rastlina pritom obráža takým spôsobom, že zaštipnutím za každým nepárnym dvojlistom vyženie nové výhonky kolmo na rovinu, ktorá je tvorená posledným výhonkom, od ktorého sme to začali počítať. Ak ju ale zaštipnete za párnymi listami, nové výhonky porastú v tej istej rovine ako je posledné rozkonárenie. Takto môžete rastlinu vytvarovať do ľubovoľného priestorového tvaru.

Pestovanie
Rastlina dobre odoláva teplotným výkyvom, ale mráz neznáša. Suchý vzduch jej tiež nerobí väčšie problémy. Aj keď má rada veľa svetla, ba až priame slnko, dokáže existovať aj v polotieni. Pripravíte sa tým ale o efektnú červenohnedú farbu mladých výhonkov a aj koruna nebude už taká hustá. Zalievať treba len mierne, cez zimu skoro vôbec. Polievať ju musíte tak málo, aby vám nezačala rásť, inak sa bude vyťahovať. Ak vám už ale cez zimu nejaké tenké konáriky vyrástli, môžete ich na jar jednoducho poskracovať. V zime časť spodných listov opadáva. Dobrým znakom že rastlinu by ste mali poliať je jej mierne zošuverenie listov. Medzi jednotlivými zálievkami nechajte zeminu dôkladne preschnúť! Rastlina vydrží bez kvapky vody mnoho týždňov ale pri častom polievaní ľahko zhnije. To platí aj v lete. Zeminu má rada hlinitopiesčitú, dostatočne priepustnú.
Páči sa im letnenie - vysadenie do volnej pôdy. V septembri ich ale samozrejme treba vybrať a posadiť do kvetináča. Táto rastlinka neznáša ani slabý mrazík! A nemusíte sa báť ani dlhšie trvajúcich dažďov - nemali by im spôsobiť žiadne problémy. Rastliny pestované vonku sú zdravé, husté a pekne vyzerajú.
P. afra je teraz už uznávaná aj medzi ortodoxnými bonsajistami ako plnohodnotná rastlina vhodná na bonsai. Dnes už nechýba prakticky na žiadnej väčšej bonsajovej výstave.

Oplatí sa pozrieť:
1. Ukážkový bonsai.
2. Výborný článok - Ivana a Jiří Jandovi evidentne vedia o čom píšu.

Drobná (možno aj dobrá) rada: Pri častom zalievaní Portulacarii ľahko odhnijú korene, ale ak svojej rastlinke už dobre rozumiete, tak si môžete dovoliť ju aj poriadne polievať. U mňa v lete často aj deň-dva stoja vo vode a rastú výborne - ja už ale na rastlinke poznám kedy si to môžem dovoliť.
1/11 JA