gusto-flora

<Späť<

Rod Crassula (tučnolist) patrí do čeľade Crassulaceae a názov pochádza z latinčiny: lat. crassus = tučný, pričom koncovka -ulus je zdrobnejúca, čiže niečo ako tučnučký. Najznámejšími zástupcami rodu sú C. ovata a C. arborescens. Pretože sa rovnako pestujú, podobne vyzerajú a často sa aj navzájom krížia, opisujem ich v jednom spoločnom príspevku.
Crassula ovata (ovatus znamená oválny, vajcovitý, čím sa myslí tvar listov).
Crassula ovata pochádza z južnej Afriky, kde dorastá do výšky asi 2,5 m. Prvý krát bola popísaná v Anglicku v r.1768. Ešte pred nedávnom sa najčastejšie volala C. portulacea a pod týmto názvom ju aj nájdete v staršej literatúre.
Veľmi podobná je Crassula arborescens. Listy sú o niečo väčšie a nie sú zelené ako má ovata, ale majú krásny nádych do siva, pokrytý drobnými, tmavšími bodkami a potiahnutý tenkým voskovitým povrchom. Okraje listov sa cez leto sfarbujú do červenofialova. Hrubne rovnako rýchlo ako ovata a v nárokoch na pestovania tiež nie je medzi nimi rozdiel aj keď ovata rastie o niečo rýchlejšie. Najstaršie listy postupne usychajú a opadávajú. Je to jej prirodzená vlastnosť a nič proti tomu asi nezmôžete. Po opadnutých listoch zostávajú zreteľné jazvy. Tým že rastlina postupne vyholuje kmene, je dobré ju občas zrezať, aby si udržiavala kompaktný, hustý a nízky vzrast. Vo svojej domovine rastie skutočne ako malý strom (arborescens = stromovitý) a dorastá až do výšky cca 4 m. Kvitne v zime hustými, bielymi alebo jemne ružovými kvetmi. Kvetov sa dočkáme ale len vtedy, keď rastline cez zimu doprajeme oddych v chladnejšej miestnosti. Moderné kultivary kvitnú viacej a ochotnejšie ako pôvodné taxóny.
V Afrike sa C. ovata používa v ľudovom liečiteľstve pri liečbe epilepsie

obr.1 - pekná bosai odfotená na Gardenii v Nitre
obr.2 - krásna C. ovata s kvetmi
obr.3 - vpravo C. ovata, vľavo nejaký modrý kultivar C. arborescens
obr.4 - C. ovata, detail kvetov
obr.5 - C. ovata variegata
obr.6 - C.a. ssp. undulatifolia
obr.7 - iná C.a. ssp. undulatifolia
obr.8 - C. arborescens

Tento sukulent sa pestuje na celom svete. Ľudovo sa mu často hovorí Money Tree, alebo Dollar Tree -niečo ako strom prinášajúci bohatstvo. V našich končinách sa už pestuje najmenej 150 rokov. Bol veľmi obľúbený hlavne na dedinách a že sa mu darilo potvrdzovali krásne staré exempláre, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Podobne ako všetky umelecké smery, aj pestovanie exotických rastlín podlieha móde. Aj keď je táto skupina crasúl stále veľmi populárna, na súčasnej špičke módnej vlny sa teraz asi nenachádza. To sa ale môže veľmi rýchlo zmeniť, pretože je to rastlina ako stvorená pre tento uponáhľaný svet. Nevyžaduje si neustálu starostlivosť a ak v každodennom zhone ju niekoľko týždňov zabudnutie polievať, tak vám to nebude vyčítať a trpezlivo počká na vašu pozornosť. Navyše, behom krátkej doby z nej môžeme vyčariť krásnu exotickú rastlinu s mimoriadne hrubým kmeňom. Razom máte prekrásny živý doplnok k vášmu modernému nábytku, ktorý bude ozdobou každého moderného bytu. Sú to krásne rastliny často s veľmi pekne vyfarbenými listami. Nezabúdajte ale, že celkový habitus, kompaktnosť rastlín a vyfarbenie listov je veľmi ovplyvnené spôsobom tvarovania a pestovania.

Pestovanie.

Svetlo.
Maximum svetla, prípadne jemné zatienenie počas obeda. Rastlinnám vyhovuje aj letné pestovanie vonku. Buď na priamom slnku, alebo aj v miernom tieni čiastočne chránené pred obedňajším slnkom. Nezabúdajte ale, že po zime sú rastliny dosť náchylné na popálenie a preto ich treba na priame slnko postupne privykať. Mráz rastlina neznáša a preto ju vyneste von po posledných mrazoch, alebo omnoho skôr a pred prípadným príchodom mrazov je na tých pár dní prenesiete do bytu. Ak ju pestujete celoročne v byte, tak jej doprajte čo možno najviac svetla.
Polievanie.
Pri pestovaní vonku ju nemusíte polievať vôbec, dáždik sa o všetko postará a dlhšie obdobia sucha zvládne bez problémov. Lepšie pre rastlinku ale bude, ak ju v letnom suchom období 1-3 krát týždenne polejete. Bude rásť rýchlejšie, bude hustejšia a sviežejšia. Pri pestovaní v byte ju polievajte s prestávkami. Čiže poriadne zaliať a počkať kým zemina nepreschne a až potom znovu poliať. Predpokladám že v byte máte pod kvetináčom podmysku - ak v nej stojí voda aj na druhý deň po poliatí, tak ju treba vyliať. Je to sukulentná rastliny a trvalé vlhko neznáša. Podmysku pri letnení vonku samozrejme vôbec nepoužívajte. Pri chladnom zimovaní (5-10 oC) ju nemusíte polievať vôbec, pri zimovaní v byte, ju občas (1 x za mesiac) mierne polejte. Ale aj tam sa ju snažte umiestniť na čo najchladnejšom mieste.
Zimovanie.
Ideálne je zimovanie pri teplote 5- 10 oC na svetle. Vtedy ju netreba vôbec polievať a rastlina koncom zimy niekedy aj zakvitne peknými bledo ružovými drobnými kvietkami. Pri zimovaní v byte ju môžete občas poliať, ale asi nedokážete tak citlivo zladiť polievanie s teplotou, aby sa rastliny nevysušovala, ale pritom aby ani nezačala rásť. Výhonky pre nedostatok svetla budú ale vytiahnuté a nepekné. Nie je to ale nič strašného, pretože keď rastlinu začiatkom jari zrežete tak v krátkom čase rastlina vyraší a bude ešte hustejšia a krajšia akom predtým. Či rastlinu zimujete v teple alebo v zime, na konci zimy jej prirodzene opadávajú spodné listy. Čím chladnejšie ju ale budete zimovať, tým menej listov opadne. Je to prirodzený jav, pretože rastlina si tak presúva zo starých listov vodu a živiny do svojho tela. Hlavne treba zachovať chladnú hlavu. Ak spanikárite a začnete ju veľmi polievať, môže sa stať že vám odhnije. Moderné kultivary popisované nižšie ale už nemajú tendenciu tak veľmi vyholovať vetvičky.
Substrát.
Použite bežný substrát pre sukulenty. Rašelinu, zem a piesok približne v rovnakom pomere. Hlavne aby bol substrát sypký , vzdušný a rýchlo vysychajúci. Na jar a v lete môžete rastlinu 1-2 krát mierne pohnojiť. Hlavne sa vyvarujte hnojív s vysokým obsahom dusíka. Začala by síce rýchlejšie rásť, ale bola by značne chúlostivejšia a mohla by sa začať vyťahovať. Môžete použiť ľubovoľné hnojivo s rovnakým zastúpením dusíka fosforu a draslíka. Ak bude obsahovať ešte aj nejaké tie mikroprvky, o to lepšie. Hnojenie ale nie je nevyhnutné, ak ju chcete udržať v malých rozmeroch, tak ju nehnojte vôbec.

U nás sa zatiaľ tieto crassuly veľmi nepestujú, ale vo svete sú veľmi populárne. Pre nevšednú krásu celej rastliny a ojedinelú hrúbku kmeňa sú často pestované a preto ani veľmi neprekvapí, že záhradníci na celom svete vyšľachtili veľa kultivarov a rastových forirm týchto rastlín. Je v tom ale poriadny zmätok a málokedy sa presne vie z akej rastliny bol daný kultivar vyšľachtený. Svoje tu zohrali aj obchodníci, ktorý si často vymýšľajú nové názvy, aby rastliny ľahšie predali a preto tej istej rastline býva priradených aj niekoľko názvov. Určiť ten správny je veľmi ťažké ba niekedy až nemožné. O tom aké krkolomné názvy dokážu ľudia povymýšľať svedčí aj názov, s ktorým som sa stretol v literatúre: Crassula ovata ssp. Obliqua forma variegata cv. Trikolóra. Preto ďaľej uvádzam len najčastejšie pestované kultivary s najpravdepodobnejším názvom.
C.o. = Crassula ovata, C. a. = Crassula arborescens, cv. = kultivar, ssp. = subspecies,

Tak poďme na to:
C.o. cv. Minima (alebo uvádzaná aj ako cv. Minor): má menšie listy ako C. o., asi tak polovičné až dvojtretinové. Rastie o poznanie pomalšie, ale zase je aj o poznanie hustejšia. Pestuje sa rovnako ako pôvodný druh. Ľahko rozlíšiteľný druh.
C.o. v. monstrosa: (často nazývaná aj Šrekove uši, podľa postavičky zo známej rozprávky) táto veľmi populárna rastlinka má zvláštne, akoby do kornútka skrútené listy. Pestuje sa rovnako ako pôvodný druh. Niekedy sa v obchodoch predávajú aj rastliny pod názvom GLUN, GOLLUM či HOBIT, ale zdá sa, že je to stále len tá istá varieta monstróza. Ľahko rozlíšiteľný druh.
C. a. ssp. undulatifolia: (pravdepodobne platne popísaný poddruh C. a. prvýkrát opísaný v r. 1974) hustejšia rastlinka s viac pretiahnutými, menej mäsitými a zvlnenými listami ako C. a.
C. a. cv. 'Blue Bird': (možno vyšľachtený z ssp. Undulatifolia, niekedy udávaný len ako synonymum k Undulatifolii) veľmi populárny kultivar, pretože sa ľahko pestuje aj tvaruje, má krásne, mierne pretiahnuté modrozelené listy a ochotnejšie kvitne.
C. a. cv. 'Blue Waves': (pravdepodobne vyšľachtený z kultivaru 'Blue Bird'): znovu veľmi populárny kultivar mimoriadne vhodný na tvarovanie, ktorý tvorí malé a husté kríčky so zvlnenými okrajmi listov
C. o. variegata: od špičky listov po stopku sa striedajú rôzne hrubé zelené pásy s bielymi niekedy až žltými pásmi, pričom v strede prevláda zelená a smerom k okrajom biela farba. Varieta, ktorá rastie pomalšie ako základný druh a treba ju chrániť pred priamym slnkom, pretože sa ľahko popáli. Ľahko rozlíšiteľný druh.
C. o. Sunset: zlaté okraje listov
C. o. Hummels Sunset: žlté okraje listov s červeným olemovaním
C. o. Rubiflora: dvojfarebné, ružovo - biele kvety



Drobrá ( možno aj dobrá rada): Nebojte sa s rastlinou experimentovať. V čase rastu jej môžete bez obáv rezať aj hrubšie stonky. Spravidla bez problémov obraší. Môžete ju pestovať ako viackmeň, ale taktiež vhodným rezom vytvoriť tvar veľkých stromov s jedným kmeňom.