gusto-flora

Ginko dvojlaločné je strom, ktorý má niekoľko pozoruhodných a jedinečných vlastností. Napriek tomu, že má stredne veľké listy, nepatrí medzi listnaté stromy. Neprináleží síce do užšie chápanej skupiny ihličnanov (trieda Pinopsida), ale spolu s touto triedou je zaraďovaný do širšie chápanej skupiny ihličnatých drevín (podkmeň Pinophytina), kde patrí napr. aj Tis a Torreya.

Na rozdiel od všetkých listnatých stromov. ginko patrí do kmeňa Gymnospermophyta (nahosemenné). Pre úplnosť dodávam, že do triedy Ginkgoopsida (ginká) a čeľade Ginkgoaceae (ginkovité).

V súčasnosti je prirodzene rozšírený pravdepodobne len vo východnej Číne (oblasť An-chue). Pôvodne boli ale rastlinní príslušníci triedy Ginkgoopsida rozšírení po celom zemskom povrchu a samotné ginko sa hojne vyskytovalo aj v Európe. Ginkgoopsida majú pravdepodobne spoločných predkov s triedou Pinopsida. Objavujú sa začiatkom devónu, najväčšieho rozšírenia dosiahli v jure a spodnej kriede, neskôr začali početne ubúdať a do dnešnej doby sa z tejto veľkej a rozšírenej skupiny rastlín zachovala jediná čeľaď, s jediným rodom a v nej jediný žijúci druh - Ginkgo biloba. Strom., ktorý už viac ako 250 miliónov rokov odoláva rozličným zmenám na Zemi, musí pochádzať z mimoriadne odolnej skupiny rastlín a je zvláštnosťou v dejinách evolúcie.

V Číne sa pestoval už od 11. storočia, neskôr bol prenesený do Japonska, kde ho pre Európu objavil lekár J. Kaempfer už v roku 1690. Popísaný bol v roku 1712. Prvý strom v Európe bol vysadený okolo r. 1727-1730 v botanickej záhrade v Ultrechte (Holandsko). Väčšina novopestovaných rastlín boli samčie stromy. Prvý samičí strom bol zistený až v r. 1814 pri Ženeve. Vrúble z tohto stromu boli prenesené na samčí strom v Montpellier a tak boli v r. 1835 získané prvé klíčivé semená európskeho pôvodu. Do Čiech sa dostali prvé ginká v r. 1809 (Hluboš u Příbrami) a 1811 (Lednice na Morave).

Návod v PDF

Ginko je 30 až 35 m vysoký strom, v mladosti s kužeľovitou korunou, ktorá sa neskôr mení v rozložitú. Kôra je hladká, mierne lesklá, sivá s hnedosivou borkou. Konáte sú mohutné, časť z nich je rozložená vodorovne a časť mieri šikmo nahor len málo sa odkláňajúc od hlavnej osi stromu. Maximálny obvod kmeňa vo výške 1 m sa najčastejšie udáva do 9 m. Údajne sa dožíva až 2000 rokov.

Ginko má 2 typy výhonkov. Makroblasty (dlhé výhonky), ktoré sú hladké, striebrosivé až hnedasté. Listy na nich vyrastajú jednotlivo v závitnici, výhonok je zakončený terminálnym púčikom. Za každým listom sa vytvorí bočný (pazušný) púčik, z ktorého môže na budúci rok vyrásť makroblast alebo brachyblast. Brachyblasty (skrátené výhonky) sú obyčajne len 3 až 5 cm dlhé so zvráskaveným povrchom. Výhonky sú také krátke, že listy na nich tvoria zdanlivý zväzok (chumáč) asi piatich listov. Brachyblast je tiež zakončený vrcholovým púčikom. Obyčajne viac rokov prirastá veľmi pomaly do dĺžky (ako brachyblast), ale v niektorých prípadoch, napr. pri poškodení makroblastu, môže začať rásť ako makroblast. Listy sú svetlozelené a mierne kožovité. Tvar listov je vejárovitý, pričom hlavný zárez na hornej častí listov ich delí na dva laloky. Tvar listov je ale silne premenlivý, hlavne u malých semenáčikov. Stredný zárez môže skoro úplne chýbať, alebo naopak, zárezov môže byt niekoľko, najčastejšie 5 až 7. Zaujímavá na ginku je aj jeho žilnatina. Zo 4 až 8 cm dlhej stopky žilnatina vejárovite vybieha do listu, kde sa ďalej nerozvetvuje, čím tieto listy pripomínajú viac niektoré papraďorasty ako listy stromov. Na jeseň sa listy vyfarbujú do zlatožlta, čím celý strom dostáva krásnu, svietivú farbu.

Ďalšou zvláštnosťou ginka je jeho spôsob rozmnožovania.

Je to dvojdomá rastlina, ktorá začína plodiť vo veku 20 až 30 rokov. Pre urýchlenie doby plodnosti sa rastliny vrúbľujú, pričom na samičiu rastlinu sa navrúbľuje plodný výhonok zo samčej rastliny, alebo sa k niekoľkým samičím vysadí jedna samčia rastlina. Samčie jahňadovité šištice sú asi 3 cm dlhé, žlté s mnohými tyčinkami. Samičie strobily vyrastajú v pazuchách šupín alebo listov na brachyblastoch ako 3 až 4 cm dlhé, na konci rozšírené stopky. Dva zakrpatené listy vytvárajú pohárikovité priehlbeniny v ktorých sú najčastejšie umiestnené dve vajíčka. Tie na svojom vrchole vylučujú opeľovaciu kvapku, na ktorej sa zachytí peľ unášaný vetrom. Vysychaním tejto kvapky sa peľ vťahuje do peľovej komôrky. Vajíčko nečaká na oplodnenie, ale sa začína vyvíjať hneď po opelení. Samotný proces oplodnenia je zložitý a nasleduje 2 až 3 mesiace po opelení, keď vajíčko už odpadlo zo stromu. Proces oplodnenia sa tak vlastne uskutoční na zemi.

Semeno je guľaté, asi 2,5 cm veľké, po dozretí žlté. Stredná časť osemenia je dužinatá, po opade na zem silne páchnuca. Vnútorná časť je zdrevnatená „kôstka" oválne stlačená, dvoj až štvorhranná. „Kôstka" má vnútri škrobovitý endosperm s embryom. Kvety sa tvoria koncom leta, prezimujú a v máji budúceho roka začínajú kvitnúť.

Koreňová sústava je bohatá s jedným hlavným, kolovitým koreňom. Korene sú kratšie a pomerne hrubé.

Ginko je svetlomilná, vcelku nenáročná drevina obľubujúca ľahké a teplé pôdy. Pomerne dobre znáša sucho. V studených a zamokrených pôdach korene nemajú dostatok vzduchu a často zahnívajú. Staršie rastliny sú u nás dostatočne mrazuvzdorné, ale mladé exempláre je vhodné chrániť pred silnými mrazmi a skorým jarným slnkom.

Je to dekoratívna drevina. U nás sa vysádza hlavne ako samostatne stojaci strom do väčších trávnatých plôch, prípadne pred tmavé pozadie (ihličnany). Tam najlepšie vynikne jeho pekné, cez leto svetlo zelené a na jeseň zlatožlté sfarbenie. Pre svoju odolnosť voči exhalátom sa veľmi dobre hodí pre výsadby v mestách.

Do mestských sídiel sa odporúča vysádzať len samčie stromy, kvôli nepríjemnému zápachu, ktoré vydávajú opadané plody. U nás patria ginká medzi úspešne introdukované dreviny, ktorým vyhovujú naše klimatické podmienky. Generatívne sa ginká dajú pomerne dobre rozmnožovať. Minimálne prvú zimu je dobré mladé semenáčiky umiestniť v miestnosti, kde teploty neklesajú pod -5 až -100C.

Ginká sa dajú množiť aj rezkami, údajne najlepšie 15 cm dlhými, odrezanými čo najbližšie pri starom dreve. Najlepšie v dobe, keď výhonky začnú vytvárať terminálny púčik.

Kvôli zachovaniu celkového habitusu koruny alebo farby a tvaru listov sa kultivary vrúbľujú na semenáče. Vrúbľovanie sa používa aj pre získanie zaručene samčích exemplárov pre výsadby do miest. Je to preto, že spoľahlivé rozlíšenie pohlavia nedospelých rastlín je prakticky nemožné. Uvádza sa, že samčie rastliny sú štíhlejšie a užšie, o dva týždne skôr rašia, o dva týždne im neskôr opadávajú listy a semená majú „kôstku" troj až štvorhrannú. Tieto údaje ale zatiaľ neboli potvrdené serióznymi pozorovaniami.

U nás sa ginko používa hlavne ako okrasná drevina. V Číne a Japonsku boli ale tieto stromy posvätné a najčastejšie sa vysádzali okolo palácov, svätýň a budhistických chrámov, kde svojou jedinečnosťou, krásou a dlhovekosťou vzbudzovali patričnú úctu. Ich mäkké, ľahké a mierne do žlta sfarbené drevo sa používalo pri umeleckých prácach a tiež pri menej kvalitných truhlárskych výrobkoch. Jadrá semien majú mdlú, zlú chuť, ale po upečení sa v Číne považujú za pochúťku. Údajne podporujú zažívanie a zoslabujú nepriaznivé účinky alkoholu. Listy obsahujú bioflavoidy a používajú sa v lekárstve pri okysličovaní a rozširovaní kapilár a ciev.

Pre svoje výnimočné postavenie medzi rastlinami a tradičnú úctu k tomuto stromu sa ginká pestujú aj ako bonsaje. Napriek svojej nenáročnosti a odolnosti nie je ale ginko, hlavne pre svoje morfologické vlastnosti, na bonsaje tá najvhodnejšia drevina. Krehké konáre sa drôtom ťažko tvarujú, listy sú riedko rozostavené a celkový habitus rastliny je na vytvorenie miniatúrneho stromku veľmi mohutný. Napriek tomu sa ale ginká často pestujú, pretože mať doma miniatúrny posvätný strom sa proste cení. Najčastejšie sa pestuje ako stredne veľká až veľká bonsaj s viacerými vzpriamenými vetvami. Tento spôsob tvarovania nepatrí do žiadneho tradičného štýlu a používa sa len pre ginká. Pre svoje korene potrebuje dostatok zeminy, preto sa na pestovanie používajú hlbšie a väčšie misky.

Napriek jeho zložitému, dalo by sa povedať až archaickému spôsobu rozmnožovania, nie je tento strom na ústupe. Ba práve naopak, čoraz častejšie sa uplatňuje v našich parkoch a botanických záhradách. Ak sa teda pri svojich prechádzkach stretnete s Ginkom dvojlaločným, zastavte sa na chvíľu a zamyslíte sa nad jeho nevšednými vlastnosťami. Keď si spomeniete, že jeho predkovia už skoro 250 miliónov rokov ozeleňujú túto planétu, uvedomíte si, že sa pozeráte na najstaršiu žijúcu „skamenelinu". Proste mu chvíľu venujte svoju pozornosť. Tento strom si to rozhodne zaslúži.


Použitie

V tradičnej čínskej medicíne sa listy a semená používali pri mnohých ochoreniach. Prvé zmienky o liečivom účinku záparu z ginka sa objavili v prvej čínskej farmakopei Chen Noung Pen Tsao, ktorá bola spísaná zhruba 2 700 rokov pred Kristom.

(Nasledujúci text je použitý z internetu – bez úprav.)

Listy ginka slúžia ako surovina na výrobu Ginkgo biloba extraktu, ktorý je momentálne vo svete najpredávanejším rastlinným extraktom vôbec. Slabšiu formu ginkgo biloba extraktu - čaj z ginka - poznajú snáď viacerí. Nemecká firma Dr. Wilmar Schwabe z Karlsruhe patentovala výrobu ginkgo biloba extraktu pomocou acetónovo-vodnej extrakcie listov ginka v priemyselne vyspelých krajinách sveta. Extrakt je charakterizovaný obsahom 22 – 27 % flavonových glykozidov stanovených ako quercetín a kamferol vrátane isorhamnetinu (HPLC) a ako acylflavónov s molekulovou hmotnosťou M = 756,7 (quercetinglykozidy) a M = 740,7 (kamferolglykozidy), ďalej 5 – 7 % terpénových laktónov, z toho cca 2,8 - 3,4 % ginkolidov A, B a C ako aj 2,6 - 3,2 % bilobalidov. Obsah nežiadúcej ginkolovej kyseliny je pod 5 ppm. Ginkgo biloba extrakt sa predáva v lekárňach ako voľnopredajný preparát pod viacerými obchodnými názvami, z ktorých je na Slovensku známy Tebokan a Tanakan, v Rakúsku Tebonin. Monografia o ginku „Elixír mladosti" od Christophera Hobbsa (Botanica Press, 1991) uvádza viaceré indikácie pre užívanie preparátov z ginka. Stará čínska medicína používala už pred 5000 rokmi lieky z ginka na liečenie porúch pamäti, porúch koncentrácie, na depresívne stavy, pri závratoch, hučaniach v ušiach, niektorých očných chorobách a bolestiach hlavy. Nové poznatky ukázali, že zoznam chorôb, kde ginko pomáha, je oveľa širší. Zdá sa, že je odôvodnené používať preparáty z ginka (vrátane čaju) všade tam, kde sa vyskytne slabší krvný obeh (studené nohy a ruky, nedostatočný zrak a sluch spôsobený nedostatočným zásobovaním krvou, niektoré poruchy potencie, artritída, reumatizmus atď). Preparáty z ginka chránia ľudský organizmus aj pred účinkami znečisteného životného prostredia a pred poruchami, ktoré s tým súvisia (kašeľ, bronchitída, astma, nedostatočná imunita, alergické ochorenia) a poskytujú podporu aj pri strese. Snáď najvýznamnejšiu ochranu poskytujú preparáty z ginka pred účinkami voľných radikálov pri takých ochoreniach ako je Alzheimerova choroba a prevencia chorôb ako je arterioskleróza, infarkt myokardu, apoplexia - mozgová príhoda a niektoré formy rakoviny.

Upozornenie: Pri konkrétnej chorobe si pred začatím užívania preparátov na báze ginko biloba extraktu vyžiadajte súhlas Vášho ošetrujúceho lekára. Pravidelné užívanie preparátov ginka spôsobuje totiž nižšiu zrážanlivosť krvi a preto pred prípadnou operáciou je potrebné, s dostatočným časovým odstupom, vynechať ich užívanie.

Za objasnenie molekulovej štruktúry bilobalidov, ginkolidov a ich syntézu dostal prof. E.J. Corey (USA) v roku 1990 Nobelovu cenu. Internetová stránka http://www.nobel.se./chemistry/laureates/1990/press.html uvádza bližšie informácie.


(Nasledujúci text je použitý z internetu a z odborných článkov z časopisu Liečivé rastliny.)

Účinok a molekulová štruktúra:

Čínska medicína pozná ginko už minimálne 5000 rokov. U výťažkov z ginka sa zistili okrem iného nasledujúce účinky:
- podpora krvného obehu, obzvlášť mikrocirkulácie
- zlepšenie reologických vlastností krvi (zlepšená prietočnosť krvi)
- inaktivácia toxických kyslíkových radikálov (flavonoidy)
- neuroprotektívny účinok (ginkobalidy A a B, bilobalidy)
- zlepšenie odolnosti mozgových tkanív pri nedostatku kyslíka
- zlepšenie pamäti a schopnosti učiť sa
- prevencia krvnej zrážanlivosti (Platelet activating factor)
- antibakteriálny a antivírusový účinok

Relogický účinok sa prejavuje znížením viskozity krvi a plazmy, znížením agregácie erytrocytov, trombocytov a hodnôt fibrinogénu, zvýšením flexibility erytrocytov a leukocytov.

Anti-PAE účinok (faktor aktivujúci krvné doštičky) má predovšetkým terpénová frakcia extraktu, najmä ginkolid B. Blokáciu mediátorov PAF indukuje agregácia trombocytov , intracelulárna akumulácia iónov Ca2+, vznik edémov, postischemiského poškodenia buniek a aktivizácia leukocytov.

Vychytávanie voľných radikálov sa prejavuje brzdiacim účinkom na peroxidáciu lipidov, produkciu radikálov z granulocytov, poškodením bunečnej membrány, zvýšením syntézy prostacyklínov a postischemickej reparácie. Za tento efekt sú zodpovedné najmä flavonoidy.

Neuroprotektívny účinok sa prejavuje zmenšením edému, zabraňuje rozvoju traumatického alebo toxického edému mozgu, redukuje edém sietnice, zlepšením látkovej výmeny pri hypoxii a ischémii – zvýšením utilizácie glukózy a obmedzením elektrolytickej dysbalancie.

Štandardný extrakt z listov ginka – Ginkgo Folii extractum siecum (normatum) standardisatum (Egb 71) je starý 30 rokov, pričom v klinických štúdiách sa používa približne 20 rokov a je jedným z najobľúbenejších rastlinných extraktov užívaných v Európe. Egb 761 obsahuje viac ako 40 identifikovaných látok a je štandardizovaný na obsah 24 % ginkoflavonoidov a 6 % ginkoterpénov. Ďalej obsahuje 5-10 % organických kyselín. Toxicita extraktu Egb 761 je nízka. Neodporúča sa ale užívať ho pri patologických krvácavých stavoch a nie je vhodný na liečbu hypertenzie. Pri liečbe porúch pamäti zodpovedajúcim rôznym štádiám demencie sa pozoruje priaznivý efekt liečby až po 6 – 8 týždňoch.


Analytickými metódami boli stanovené hlavné obsahové látky listov Ginkgo biloba:

1. 0,5 – 1 % flavonoidov (asi 20 zložiek)

2. 0,01 % - 0,04 % ginkolidov

3. ginkolová kyselina

4. 6-hydroxykynurenic acid, kyselina chlorogénová a kumarínová, ginkol

5. katechín, epikatechín, gallokatechín, epigallokatechín



V domácej liečbe sa najčastejšie užíva čaj zo suchých listov a alkoholový extrakt z listov.